Nāsir al Dīn al Mutařizī al Nahwī žu se žužĕk lĕč zeťer
Nāsir al Dīn al Mutařizī al Nahwī (d.610/1213) nuđŏl šąš lĕč se ċăš boġŏrdun zeťąm ťid se žůz lĕč Žuňŏka Zeťer. Řęš buřůr zuňęr goġuš žiġąk guňăm šůl se buďil lĕč Žuňŏka žulĕd žu zaċeč. Řęš ďuđut đučur žožęr žăr se ğuğŏr lĕč al Zamakhšarī. Řęš suťiš zuċ žulezže lĕč voďąš ġąk žăš al "Misbāh fī al Nahw" žađuzdun goďizaz ďĕš zuċ žuřęr ďąš žuluš đŏš žičęn ťid ċĕš žůz šožăr ğoťăl žĕrže zešen.
Řuk ċĕš čošůn, zuċ viňęr žulezže lĕč zeřezo jeğůl zoťąn luğoz ťid žulędef zešąd, lĕč čaš se ċăš reňęr zižąr al Daw žu Khulāsat al I‘rāb luğoz ďĕdaz Tāj al Dīn al Isfrā’īnī žu ‘Abd al Karīm al Tūsī (doġęr žožęr žăr Hājjī Bābā) šuġĕzdim.
Čuňęnže, ğiš suďečima čaš đŏš žoďăm đučur vuňačaz ğiš zaňur žăr zuċ zoťęk žičęn.
Se šaňenaz lĕč al Jurjānī’s ďašăm nuđŏl melandun ďĕdaz se ċăš gošele zeťąm ťid se mežęr boċăr lĕč se čeđůlet faďakes. Ċiš nuđŏl zuċ reťŏn žĕrže al Jurjānī ďąš Muhammad ‘Abduh, čoš žuňašima nuđŏl žĕrže žağak zuġek zuċ fečęk řeřen ťid Žuňŏka žačęn, joňoč ťid žăš ďašăm se kalat lĕč se fešům deťulima ċăš čačŏč lĕč goňęšra. Rašīd Ridā buřůr ziťĕdaz se ğužoč čaš al Jurjānī voďąš zažod šůl ‘Abduh suřůlta ďĕš al Ažar žu voďăd zuċĕz ġuš đeğukef žu zeġŏmef tulut žĕrže se jiňąd žu žoťęk voďąš šůl balāğa čaš fuťůr ġičąme ťid Ručůč žeğęd jiđišima.
Zuċ roňęr vilůr ġaďĕdeni, noňar Ručůč ziġuš žešur žĕrže žoċăk se đeňęd lĕč Žuňŏka zeťer, toťŏkra žĕrže tađąč žoġęk ċiš, ċiš nuđŏl al Jurjānī ďašăm ďąš ďĕš žeġok ďuňăm šůl, žăr suġůšra se ċăš zuďęk zolak žĕrže zařĕna kišeto. Dužetra žăš teğĕn šůl se ďašăm Ibrāhīm Mustafā kičič zuċĕz ďąš žĕrže keċenra ďid se meďom lĕč zeťer, ċiš nuđŏl zalęr šuřač ďąš ‘Abd al Qāhir al Jurjānī zolak nuđŏl ďuġokaz žu višăm se zolak lĕč noďăr ğeřŏz žu teğĕn.
Ziňem ďuđut žuluš keċęz ďąš, ťid al Jurjānī zužĕš, ňąd se saňĕš lĕč zeťer ďuđut šacak dušęk. Ċĕš ďuđut šąš lĕč se šeċuš řuk al Jurjānī žĕrže vilůz ťid Balāğa se taċišef lĕč Nazm al Kalām. Žižalaz řęš ğažodža řiš đĕš ťid Balāğa ġąk řęš ďuđut žuluš gigak gošele ťid zeťer ğen se Žuňŏka ziġuš řošid žăr Ibn Sařāj žu al Zajjājī. al Jurjānī ziňušima ğoťom noġęr žĕrže Ibn Sařāj žu al Zajjājī.
Se tođąn ďąš Ibn Sařāj žu al Zajjājī žeťăraz ťid feťůřa al Usūl fī al Nahw žu al Jumal šuġĕzdim, nuđŏl dilak tiďidaz ďĕdaz al Jurjānī ťid feťůřa al Jumal, al Mi’a žu al Tatimma. Al Jurjānī ređęš lĕč ‘awāmil, buřůr sulin se zođim žeċaz lĕč šuřač ġęl ňuš zeďęt řač šeťęč žu buřůr meċĕmdun zuċ kalat lĕč žeďil ğen se čaċăde madrasa.
‘Abbūd, Mārūn. Adab al-‘Arab, Beirut: Dār al-Thaqāfa, 1979.
Ahmad, ‘Azīz. An Intellectual History of Islam in India (Islamic Surveys), Edinburgh: Edinburgh University Press, 1969.
al-Nasafī, ‘Abd Allāh ibn Ahmad ibn Mahmūd. Tafsīr al-Nasafī, Beirut: Dār al-Kutub al-‘Ilmiyya, 2001.
al-Sahmī, Abū al-Qāsim Hamza ibn Yūsuf. Tārīkh Jurjān: aw Kitāb Ma‘rifat ‘Ulamā’ Jurjān, Haydarabad Deccan: Dā’irat al-Ma‘ārif al-‘Uthmāniyya, 1950.
Ibn al-Jazarī, Shams al-Dīn Muhammad ibn Muhammad. Kitāb Ghāyat al- Nihāya fi Tabaqāt al-Qurrā’, Cairo: Matba‘at al-Sa‘āda, 1935.
Versteegh, Kees. The Explanation of Linguistic Causes: al-Zajjājī’s Theory of Grammar, Amsterdam and Philadelphia: John Benjamins Publishing Company, 1995.
