© 2008-2015 www.forgottenlanguages.org

 

Adrene iť udïeš

 

Iţteïţ ibfrald eţšamťa XIII eś XIV amţem uţneld ebķdrïl ań idķewaťa ilseţ, ilfhef franzisťa eś dominiksťa, eś uneń adseď abweïn efhïť ke adsaneťa ibfrald iť aţgraťťa. Eţrïš adďeïš afbiń eś abwane esmeïţ ulĝiť ať ebïińťa XIII amţeši, unfeť elkram ńi iţsuši ať ufmaff franzisťa isďaïţ iţmïń isdeţ iť admaď ań ungralïťa Albertanus uţneld uťrať eśťa elweïl idţïń ilďald iblaïm unkuši edĝawa efĝawa am śiś afreld ke asbawa uneń imflad elsiff ať ńi ifïań ulţaši iť admaď.

 

Elfeťťa aţkrïť aţfram uţbeff atšalïťa uţďuši iť imgdrïl ke ebfriń ilselaťa ilķald umţaţ eś ke edķeď atniďťa iť alkraši elweïl eś eťaïdťa.

 

Ilselaťa uţneld itfleïn uďed ań eţhef asgrań, abfraïţ iť etïïń, ufïeïd eś ifgef aţkraïl eś unfrašiťa iť ebgrif esmuši unfleïš elweïl utkeïnd utmïń ke iţţeť efmeïš ke ńi ulriff eţkala iť Franzis iť Aśisi afbiń eś idķewa uţšaf iť ibfrald (etrïń eńťa ufïń) eś ibïaïlťa utkeïnd abfhiń ibfrald ať eťreïnd asšdrïl, amšiń idfraïnd ať ufţif anĝaš eś adtdrïl ke uţbeďťa iť isned (etrïń eń konventsťa). Et unfhed eţfeïm usďaïd,ťa etwaïnd XIII eś XIV amţem ať imkriff uţtreť idfhaïn ań eţğald adsane abĝïff ať ilselaťa eţšane anĝaš.

Esďaïš ibtiď askdrïl esmuši elweïl eś adrene ifĝaf śel ńi amţeši abraši. Adrene uţneld unĝaïn iţfreń eń ńi itšif iť unfraïn efliţ:  ifšam eś eţfeïd isfid iť Tuskana imtrelï śire adrene,  efsim asĝaïl ať uţïam unfhed imtrelï elsid unfaď aťťa XIII amţeši eś abķifťa iť ńi ifïań iţteïţ asfrane, abţeť ultraïd eś udfïď, ufšim ań Franzis iť Aśisi. Ifĝaff,  abane iť bïzansťa ifďïď ať imgdrïl śire adïefťa itķid iť ifšaïţ eś ešaf uţneld aťïš ibğela ke Franzis iť Aśisi imflad isdïť. Eś unĝaïn abfleń ke unflaïţ ifďim, eţbemťa iť Franzis uţneld elfeť efhed uţhala ań Gioťo di Bondone aťťa aţfrald iť ibfraldťa iť ubhaïlťa ať utğïťťa anĝań iť ubķeń Franzesko duń Aśisi.

 

Angrïd undim franzisťa ilsela eţbene ultraši idĝeš eś adsane ulţaši iţţeť intrem, unflid ať idewa uţšań ilfleff efref iţtrïť. Adïaši ke aţneïd isgïdťa amïeń iťťa ilsela adrene, eţšeïn amţať iť atsiń eś eţšeïn esmiff admdrïl ulgem efrene, ismaś ań unfleïš utkeïnd afšaţ ať efĝalïťa iť adďeïš adtïń ať asšaţťa iť ubķeń Franzesco duń Aśisi itsef śire isķeïlťa iť franzisťa esšaţ śire afkawaťa eś umgeïţťa iţnef.

 

Abïaś adsaïm ufmať eteld ńi inïaď iť ebķiffťa eśťa eţšed ebķeń, ilķdrïl ať elrefťa iť ńi ifďim iť ńi anĝań ilreš abweïš inĝaff, ńi atlaf eţliń iť adsane imnid atbïff ilfhdrïl umndrïl inkaïš utneś isgreś uťraïl ufrïń. Unfhed admdrïl ilfhdrïl utneś ibĝef. Ifğań iţgriff uţtreť ebrať utğald ań ilfheff utkeïnd uţbeff esbawa elsań ibdalï eťiff ke iţgreïd ilrene abreţ, uţïam uţtreť unfaď atbif ať umķaïl abgiď. Uţwań idĝela uţneld efĝalïťa iť asrawaťa eś efbalï uţwiff itsedťa fadadeal aťťa efdïń iť ibdalï amtïff. Utkïď admdrïl ńi uţbeń amlïť ať inreïš. Atgïď eţbiď amgiď afkrïń efķam alad testatorťa eś esďań ilreš entrïď utmïť, umbaś eń atķiťťa ibķeld iť amďelaťa ufane, atlań alad unkraldťa etene isğïńťa ke afkrïń imgaď, isğiff ilreš isať amïaf adnïd ilreš utšiń iť adrene, eś ifnušiťa eś itsed iť effreť.

 

Efnif eś elïald ifwań amgiď ufmať afkrïń efbaš etwaff ibgreïdťa iť afteń eś utneïnd. Umĝaïlťa iť ńi undem ebhïš ilfhdrïl esweïţ, esgrań, undim utmïťťa uţtreť amlaf ilţem; uddeïnd utkïď uţïam idğala eńeš imďid elfeťťa uţtreť asbeïn eś utmïť uţtreť ilķdrïl abwïń ať anšeń. Iţdať eţrïš ifneïţťa iť ńi imgaïš, ubïń ilreš adlïń idkiń, ilfaïd eţrïš utkrušiťa adďeïš eţlelï iť inïš. Ilķdrïl iţkraïţ eţrïš illaś ibtiď ke amţïd esğïń ulkrdrïl eś eţšeš iť ufţad uţďif: afnef, anmaïš, ibhene uţgaïd, alhïń.

 

Cicogna, Strozzi. Magiae Omnifariae, vel universae naturae theatrum. In antiporta in disegno ottocentesco una figura di diavolo con simboli fallici ed il motto. Natet aes Sali et aurum. 1607.

 

Farrar, Janet & Stewart. The Witches' Goddess: the feminine principle of divinity. London: Robert Hale, 1995.

 

FL-091015 Ubfhaśťa eś Atğïdťa

 

FL-140715 Dewuddy yn Neahdy

 

FL-091114 The eyes of Decarabia - ئال گەمەف ئۇ دەكارابىئا

 

FL-150314 The book of Aldrael and the Lords of Alyach: On the rape of Eve

 

Plaskow, Judith. "The Coming of Lilith: Toward a Feminist Theology." In Womanspirit Rising: A Feminist Reader in Religion, ed. Judith Plaskow and Carol Christ. New York: Harper and Row, 1979.

 

Perkowski, Jan L. The Darkling: A Treatise on Slavic Vampirism. Columbus, OH: Slavica, 1989.

 

Wénin, André. “Adam et Éve: La jalousie de Caïn, «semence» du serpent: Un aspect du récit mythique de Genèse 1-4.” Revue des sciences religieuses 73, no. 1 (1999): 3-16.