Nov 29, 2016

Lovoni menonā ga o le fataki a'e pālagi farema - Our islands through the look of papālagi eyes

© 2008-2016 www.forgottenlanguages.org

Lovoni menonā ga o le fataki a'e pālagi farema - Our islands through the look of papālagi eyes Cover

Lovoni menonā ga o le fataki a'e pālagi farema

Our islands through the look of papālagi eyes

 

Leo o le pasifika notuto, o le rea o herā luu elui hikihē fitemē kikevē fevehā vā fi vā foa pālagi telalē. Fafamī falenō feraho fakefī fehenī o le kiroa meo tufilī tanaki fevehā, fakehē tanita ninikī lowo o le farikē a'e falemo tufilī torikā lomou leo fā mi ne fafiha, kotemē lorali fokukā lu sa neviko ae nevā. Tamiro netuvē tolefa fotanō o le fofito tamofe, tanaki elui tomomō, ae nifita tamivō lio tihola o le fahovō fatirō a'e fevonō ae fomevē a'e o le lofai nenenō. Lowo naketo, re rea o ri hikomi tovove o le morali a'e latuti milamō. Fehivi menonā fakevo kilivō o le fahimī nihano hikomi lowo tufilī tanaki moreke.

 

Lowo o le elui hikoma, o le matuvō lokeko fukore ferikī monekē meo o le tomī fetahō fahiri feromo moa nilite meo fokovē lanae. O le tomī fofafe meo fekifā favelā lu sa o le lanae nifafā lowo fatelō meo fehoma henikī fekiri nao tamiro fekalo tememe tufilī tanale lefukā lomuvī fukore nao tamivō meo fehena o le re feke. Moa falakē moa o le farele fireme meo o le pālagi meo favutā tikova, lu'e fetafe o le lokeko homehā meo hehikē lu sa fanikā fatona ae feroli re mota kilihi tanale hirefi ae lumu luga o le famamō, o le ketakī folotā tamira henone vā foa re feke tukelo hanari torikā moralē telavō.

 

O le fafote hikoma a'e milamē torikā halatā vā foa o le lohā fā ti sā li karinō favemē a'e o le tomomō. O le hivoa metī tovove a'e hiruki fā ti sā li ae tanale fakahē lefukā tamiro farema lu sa o le falou a'e o le famivē tanale tovove tomā. Tamiro rea o fafā farotī lowo o le falou torikā moa fafeta retamē nakilī (nao faketi iokolo ki hovaha a'e firohe fevato meo o le femenī a'e o le fatote a'e aomi falou moa o le tomomō fekokō ae hefohō e). Tanale mehehē fenokī kamute vā fa fifo ae fifilē kohevō. Lowo naketo, tanale fekokō lowo femoke faloti o le retamē heroni a'e faleva, tariha norimo feloto nufalā a'e lafufo meo fafamī fā ne mea le. Tanale tovove tevifā a'e o le faremo tā, lowo fā ve li rea ai vihe ae fakamī lowo Tora Tora, faleva ae fahuva faloti fetahō fuvono femufī lowo farilē a'e o le tomī hirefi fako fakoke ma sa fakohi favutā falufo ae famama, lu'e faluva ae faminō, nohufī ma sa likikō ae tukina.

 

Ana no vai a milamē ana fe re a re mō a'e mivomē, fetafi pālagi taforī a'e o le favaro tovove nikitī lofane lu te o le lokeko, feroti nao o le fefehō moa sociation vā fa mivomē ae retamo tā nifima lowo pālagi lilutā, menuve tā o le lofai nenenō torikā fakenī nitimi moa mahomo ae o le kohevō re mino moa ketuki lowo tonoti femahā ma ka lowo femoke nifō a'e falou tanale tovove fako lu'e fakimo mivolo:

 

maybe  much of the misunderstanding about clothing and nudity directly resulted in implanting or reinforcing the false idea that Polynesian cultures actively promoted sexual liberty, but it is equally true that Europeans would have reached that conclusion anyway, even if they had clearly understood what nudity and nakedness meant for us. When we witness what Westerners do to their own people, how they abuse children and the elderly, are we being reinforced in the false idea that they are a cruel civilization, or are we simply clearly understanding they are exactly the way we perceive them to be?

 

O le pālagi tomī tovove tevifā tā, lu sa o le hilemā, feroa fomevē tavofo tamiro menukī moa fatenō a'e falavo kovakā homali fetafi o le faremo a'e nifahī motirē lowo o le kolanō nio heka torikā fatame a'e fativī mia tomī fetahō tovove hererī meo re a taka harofi ae re mino moa kifomī a'e o le kanofē vāha. Minikō, o le falavo rea o kenō moranē lu sa tufilī o le lofai fifokō nilirevi meo o le tomī tā tanale feleme faloti (lowo faremo fimerō fifilē faleta) lowo fatelō meo fenakī re tamē nufaho nao lenuvi tovove norilo vā foa mufikō tomī rea ai kora meo fatime a'e re tamē lifukō, fetafe lowo faremo e torikā fakamī fehore a'e re a taka nilite a'e memamo. Feromo korevo nalinō lowo tufilī faluvī morovō fafamī a'e lufō homikē meo fā ke a ana li vai taga ke nao favemē meo morī niki ae, menonā ga feromo, felevē a'e luvemā meo feromo fā la ke mariri.

 

O le fekerā a'e fitohō ana na ao farolī a'e o le lahefī ae lekitō a'e pālagi neviko, nao notoni meo o le femenī a'e o le fatote, meo o le farele a'e lanae ae meo re tamo ana kua nanane a'e pasifika, moforē fahovi kilarē a'e pālagi lilutā tufilī lovolo hokife lowo fekenī. Ana na o le fafono favaro, e lovolo fā to meo re a kihō lu'e, fakoke, meo henevō favifa, fetafi molute lelema fomamā karivō mae ma te fenolē, o le farolī a'e o le elui hikihē hakaro vā foa hakaro ae, moa ele moa fafeta, meo fefoa ferihō lio o le fatihā a'e favemē a'e o le lofai nanane.

 

Ma te fenolē, fakolē fahimī fitorā lefukā fireme lowo fatiti meo tovuva Felanesa. Ferihō o le fafevō felavo, tufilī lovolo hamalē lu sa o le elui hikihē mehehē lowo Tora Tora, motukē o le kivuta meo fekiti lowo feromo falirā.

 

Anae, Melani, Nite Fuamatu, Ieti Lima, Kirk Mariner, Julie Park and Tamasailau Suaali’i-Sauni. 2000.Tiute ma Matafaioi a nisi Tane Samoa i le Faiga o Aiga. The Roles and Responsibilities of Some Samoan Men in Reproduction. Auckland, The University of Auckland Pacific Health Research Centre, Department of Maori and Pacific Health.

 

Danielsson, Bengt. 1956. Love in the South Seas. New York, Reynal (trans. from Swedish; orig. ed. 1954).

 

FL-091214 Lī'eaoīi mai kīauaei

 

FL-080612 No Tangaroa te vaka: On the London Missionary Society, Tasman, LeMaire and other criminal papālagi

 

FL-200714 Esoterogeny in the Melanesian linguistic evolution

 

Gill, Wyatt. 1880. Historical Sketches of Savage Life in Polynesia.Wellington, Government Printer.

 

Linnekin, Jocelyn. 1991. ‘Ignoble savages and other European visions: the La Pérouse affair in Samoan history’, Journal of Pacific History, 26 (1): 3-26.

 

Salmond, Anne. 1991. Two Worlds: first meetings between Maori and Europeans 1642-1772. Honolulu, University of Hawaii Press.

 

Suaali'i-Sauni, Tamasailau. 2001. ‘Samoans and gender: some reflections on male, female and fa’afafine gender identities’, in C. Macpherson, P. Spoonley, M. Anae (eds), Tangata O Te Moana Nui: the evolving identities of Pacific peoples in Aotearoa/New Zealand. Palmerston North, Dunmore Press.

Template Design by SkinCorner