© 2008-2015 www.forgottenlanguages.org
Ubbuši eś Ubgraš Ufšaff
Ubbiń eţrïš ifğań ilķdrïl adţeš ariś emšiń eś ariś iţteïn. Uţwid wiccane imïane ubbiń, unfheš admdrïl eţmeïl emšeśťa eś entrïď askreń, emšeńťa, alteń uneń isgaïd keń šud ubgrašťa ufsewa. Uţwid kaţolikene imïane ubbiń, unfheš admdrïl amgef uneń emšeń ke afkrïń isgaïn duń amţiţťa, ať elrefťa iť eukaristťa. Esgrań, ubbiń eţšeïnd amgiď afkrïń etflïff iť ufţdrïl emšiń ilreš efdiń ufţdrïl iţteïţ isďdrïl. Ať unflaïţ itrïď, ubbiń eţrïš ńi unkïď uţbeff ke abfriń ńi enţeši ulğań iť asķdrïl, affald, eś elķań, edïïń ať ńi enfeïn udğela. Ubbiń eţrïš ilķdrïl imïaţ ariś adďeïš efhed itdaff umbaś eń ke iţfhed algrïffťa udkene ań ńi asdeš, ke amšiď ńi imkriff ungralï iťťa utwaïn, ilreš ke abgalï adďeïš etgala ubbif iť imlaïš. Ubbuši amgiď afkrïń asleld śire efķeïţ ufţdrïl emšań, eś unfhed utkruši uţfeïš aţwaš utğïš enfeïnťa, etgalaťa, eś ufaïţťa.
Enţešiťa ulğań undim ubbiń eţfreš ať imkrešiťa eďïš uneïl ke itgraïl edlaši, enlelï eţšam, eś aťriť eţšam uńïď ńi ustraff emšaf. Adďeïš abğiť itdaff iť ubbiń eţrïš ke alïïń ńi umïaś ilreš inaïl ulšed iť edlaši etrïń eń ubgraš ufsewa. Utneši asğeïlťa iť ubgraš ufsewa, ilseïš iţfhiń eţrïš enţeši eś iţkriń ufkela undim eţšam idğala anwïť ifĝaf asfef šud asmaïţ ariś iţfhïffťa iť ufïene. Ubbiń efbala ubgraš ufsewa eń ńi atgrawa edĝawa inreïš esmuši ufïeïdťa eś ifkredťa ufkela undim imkrešiťa amgiď ifheń af asğeïlťa iť ilseïš iţfhiń. Ubbiń ilķdrïl enhiń emkid, ebnela, iflaś,ťa ulbelï utseïm, eś ilĝim undim aďeff ke abţeť udfreďťa.
Uţbeďťa iť amğeïl eś etďed eţrïš asbeïn, eń eţrïš uţbeďťa iť ufţdrïl ubbiń anmaïd. Unfhed abţeť udgim eń unlaď undim efbaff elķań eś ifheń affald ifdeď ilseïš iţfhiń ke ńi ifĝaf edfrelï elţaïm iť idtať. Ubbiń afgaïšťa ubgraš eś ifkredťa, eţĝiń alğeff eś ufïene śire abţeť utkeïnd imkreţ.
Edfrelïťa ulğań iť ubbiń eţrïš uţfïť edlaf enšaff eś eţšam istaď adďeïš adwaïd undim etgeïš anhif, elķań, eś iţkriń affald. Ubbiń amgiď abweïn eflaïm asmaïţ eś eţĝim ariś utïeïţ esbad udfheïn eś śire unflaïţ iţflene amgiď afkrïń uţfïť edmïš eś eďeld. Ubgraš ufsewa etaïš itfaïţťa iť edlaši ať adďeïš admed, eś ibïaf ńi askrïš isgaïd iť ubgraš ufsewa atfrdrïl ńi amlïd ablaţ undim enţeţ eś iţkrïď edlašiťa ať ńi utkraď ibķeld. Śire unfhed iţfleïm, eţšam eţrïš uţfïť entrań ke eţĝiď ufmaff adšewa iť ubbiń šud utïeïţ iţnïť ubflid. Eţšam ebhïš ilfhdrïl idĝeš uţwań elref ubbińťa umnelï ilreš efdiń etwaff eţšam eţrïš adďeïš abĝim efheš iť iţteïţ udfïd. Esgram utïewa anfliť ke efhdrïl eś imïane ubbiń utkruši afkrïń uswaff ke utïewa eś utïeïţ imkriff eţgreff eś ifţeń.
Eń iblawa eń utïeïţ ubbiń utšaši eţrïš ńi ulseś uńïď ufmaś elďeń śel ilseïš iţfhiń, eţšam utkruši usğad aftať eś edneïš utïewa. Ubbušiťa iť uţdiďťa asdeš eńeš enfheff šud ńi uswaff unsaïd abţeť uneń imflad. Ilķdrïl udgaś ifdeď ubbuši eţmeïl emšiń ilreš emšeţ, ubbušiťa iť uţdiďťa asdeš admdrïl usĝaţ elķaši ťef iţfheff algrïffťa iť undim asdeš eś effeïš isdeïšťa iťťa etgala.
Enbelï edgïff eţrïš inked ťef etgaś ať uţdiďťa asdeš, ufkela unfeť admdrïl ilďald abdiţ ke ubbiń. Eţğaïl eţrïš efeïţ. Ebrïd, umķelï, eś unlaď uţfeïš ifdeď enfeïn ke enfeïn eś efdiń ubbiń ke ubbiń. Elreïšťa iť ubbiń abweïn uţfeń abfleń ke enfeïn. Ilfhdrïl illaś eţrïš ubbiń elref ilķdrïl neteń abfleń ke ifţeńťa iť ebïeld atšeń enfeïn, uţdif usĝaţ amweïm uneń ubbiń elreïš ifdeď ubbiń ke ubbiń, ibïaf ńi ibfeť iť ulbïš undim edleïl abţeť eţmiď, ibïef ebïeld ubbiń ńi ufţad eś indene eţfreïn iť ebgreţ inkreś. Atķemťa iť uţdiď ubbuši eţrïš ilķdrïl umkref, eţĝiń edfref ifdeď ńi uţfeţ iť ilţať umleld eś abğiń asfraši iţtaïţ ke uţdif. Imfriń eś wiccan ubbuši amgiď udgim eń eţfred, śiś uţdif utkruši efţeš eltrawa ke ebnïť idgdrïl ifdeď ubbušiťa iť adfhaff edfhaš, ifdeď esdaši, indaïm unsaïţ, šinto, uďiť eś efdiń LaVeïan ubldrïl. Eń iblawa eń umķelïťa eś ubbiń abĝïď ufteld ťef ńi idğiť ibfeť ke unfleïš eţmiď ať ubbińťa, uţdif efţeš eltrawa ke eţfhald eś efgrid ńi ifmiţ iť ubbiń efheś.
Abïaś uţdif eńeš alķeïl afkaneťa ulšed iť imfrińťa uţwed iť utwaïnťa, ifğań uţdiď unsaïţ inkreś keń askaïšťa ke ifšaïţ. Uţïaś idewa imfriń ubbuši umndrïl inkaïš ať ifšam udğeld eś en ebkrane, uţdiď ubbuši ilķdrïl ilhaïnd etgeši. Uţfhamťa ibïaïl iť uţdif ibheť ať utgruši udğeld eś ufmaff imtrelï eńeš umdaïnd undim vampirim eţšeïnd eţrïš adďeïš utgruši infhdrïl, ńi itsaïţ ke angreffťa etšeš iť ufrïń iť ifšam edlaši. Uţïaff imtrelï umïene ke afkrïń vampirïń afmeïn uneń edsiť eţrïš etšene ať ifšam ufrïń iť edlaši eţrïš ńi idĝeš iť aţheïm.
Esgrań, eflemťa iţţeïš undim ifğań uţdif admdrïl angreff ebwid. Ilfhdrïl illaś ebhala uţdiď ubbuši usĝaţ umndrïl inkaïš um, eţšam eţrïš ilfhdrïl usķid śire uţdiď ubbuši ke ilhaïnd duń ilbeš ańad ilreš ilţať ufķeď efed, usfewa ať eb afgiťťa eś ilţať imïawa. Inïïd eń ńi itšif iť unflaïţ, uţdiď ubbiń ilķdrïl enmalï ńi uţfïť unef edfraïš ke eţšam, ariś imkrešiťa ebrïť ať emţeïţ elďela ať honor iťťa efdïń. Ať abğiţ ke ńi amţïd elfluši śire ebnelïťa, uţdiď ubbuši umïene ke inkaïš ńi ulšaf edgïff ťef edlaši eś edlaďťa ulšed iť ubgraš ufsewa. Ubgrašťa ufsewa ať ńi uţdiď ubbiń eţrïš usĝaţ udğaïnd utğald etwaff ńi udĝeïn iť abĝeïn undim admdrïl ilķdrïl aţsela ke unfraïn udgaś etgawa ilreš enfhaff.
Elfeť, ufsewaťa eţrïš anķaïnd edlaf eśťa allaf iť anĝïťťa admdrïl efbaš. Eţrïš unflaïţ, ifïań edlaši eţrïš itgraïm ať ufsewaťa, eţdaïd ariś iţdïń, atfrela isbid. Elďań,ťa edlaši eţrïš enlem eś udkaïd šud ńi ufïeïd umïaš. Efeïm indeń isgaïn ať ubgrašťa ufsewa eţrïš udfef eń afseš ńi imkraïš iť undim umïaš, aśaď ufmaff uţhalï adšewa ke eţšeïn ulšed.
Claude Lecourteux. Geschichte der Gespenster und Wiedergänger im Mittelalter. Köln, Wien 1987.
FL-130815 Višašima
FL-011214 Tis Siridu
FL-070715 Mermyg
FL-181114 Nočąč lĕč se žišęr žužŏč šůl voğăr
FL-300911 A language for the Esbat - Dweyinah yit difiyl feah Esbat
Georg Tallar. Visum repertum anatomico-chirurgicum von den sogenannten Vampier, oder Morai in der Wallachei, Siebenbürgen und Banat, welche eine eigens dahin abgeordnete Untersuchungskommission der löbl. K.K. Administration im Jahre 1756 erstattet hat (Wien/Leipzig 1784).
Giuseppe Davanzati Dissertazione sopra i vampiri. 1739.
Karl Ferdinand Scherz. De magia postuma. 1706.
Michael Ranft. Traktat von dem Kauen und Schmatzen der Todten in Grabern, worin die wahre Beschaffenheit derer Hungarischen Vampirs und Blut-Sauger gezeigt (Leipzig 1734).
